Pýcha režimu bola založená na namyslenom sebavedomí, ženajlepší spoločenský systém na svete je komunizmus pod vedením Komunistickej strany, podľa ideológie Marxa a Lenina, s dôsledným ateizmom. Cestovanie do kapitalistických krajín bolo na hraniciach prísne kontrolované, aby snáď ľudia nenadobudli o systéme pochybnosti a neuzreli pravdu, že inde ľudia žijú lepšie ako my tu v našej vlasti pod vedením KSČ. Pýcha sa počas komunistického režimu prejavovala neskrývanou nenávisťou voči cirkvi, pohŕdaním Božími ideami, ponižovaním a degradáciou kňazov, duchovných, rehoľníkov i veriacich laikov, prijímaním jedinej pravdy a to pravdy KSČ. Politika komunizmu bola a vždy ostane udupávaním a degradáciou všetkých, ktorí majú iný názor, než je názor strany. Pýcha sa prejavuje viditeľnou aroganciou, nadradeným prístupom k „menejcenným“ členom spoločnosti aneskrývaným odporom voči Bohu. Pýcha je spojená spocitom neomylnosti, dôležitosti a jedinej platnej pravdy. V podstate každý človekom stvorený -izmus je poznačený pýchou svojich stvoriteľov. Nacizmus učil, že Boh je mŕtvy, komunizmus, že Boh nikdy neexistoval ahumanizmus robí Boha zčloveka. V Komunistickom Manifeste Marx a Engels napísali, že proletár vidí v zákonoch, morálke a náboženstve „len buržoázne predsudky, za ktorými sa skrývajú buržoázne záujmy“. Božie zákony považovali zaputá. Písmo nazýva v Žalme 2,1-3 tento postoj vzburou: Prečo sa búria národy aľudia vymýšľajú daromnosti? Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi aJeho Pomazanému: „Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!“ Marxov priateľ Bakunin napísal: „Behom tejto revolúcie budeme musieť v ľuďoch vzbudiť diabla; budeme musieť vzbudiť ich najhlbšie vášne. Naším poslaním je ničiť, nie vzdelávať. Ničivá vášeň je tvorivá.“